Ján Hudcovič
Zle
je to zle..., toto sa nemalo stať..., je to zlý človcek... Zvykli sme si veci a udalosti hodnotiť. Hodnotiť subjektívne. Veď kto vie, kde je objektívna pravda? Existuje vôbec objektívna pravda?
bývalý fotograf, dnes už len fanatik do života, svojo MAC-u a internetu, snažiaci sa hľadať zmysel a rovnováhu žitia... v znamení škorpióna ....... - dnes už opäť aj fotograf, nájomný manažer a konzultant:-) Zoznam autorových rubrík: Ľudia, ľudia..., Ekonomika, Povedz mi čo ješ a ja Ti povie, Inkvizícia, Spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
je to zle..., toto sa nemalo stať..., je to zlý človcek... Zvykli sme si veci a udalosti hodnotiť. Hodnotiť subjektívne. Veď kto vie, kde je objektívna pravda? Existuje vôbec objektívna pravda?
Je to smiešne spojenie? Všetci poznáme slovné spojenie militantná feministka. Takto sme si naň zvykli. Ale v tomto spojení je nezvyklé? Prečo? Slovom militantný môžeme podľa mňa titulovať kohokoľvek, kto nie je schopný diskutovať s ostatnými o ich názoroch a jediné čo pripúšťa je jeho vlastná pravda.
Túto "novú módnu vlnu" nám priniesli OC - teda obchodné centrá. Dnes som bol po dlhšom čase v Poluse...
Skoro som zabudol napísať, aký boj... Môj blog sa týmto bojom vlastne začal. A je tu stále. Boj nefajčiara za jeho právo dýchať čistý vzduch a boj fajčiara za právo fajčiť.
bolo to dávnejšie, možno aj 12 rokov dozadu, som v nejakom plátku čítal vyhodnotenie prieskumu, v ktorom išlo o ideálne povolanie ideálneho partnera pre ženy. Myslím, že to bol prieskum z Nemecka.
Alebo Ti niečo vadí na manželovi, manželke, susedovi? Vadí Ti niečo na priateľke, šéfovi, kolegovi? Tak som sa nad tým konečne zamyslel...
Keď som počul slovo "terapia" pred rokom - dvoma, vybavil sa mi pred očami pán doktor, čo pre mňa nie je predstava zrovna príjemná. Slovo doktor či nemocnica vo mne vyvoláva pocity apatie a nechuti. Snáď aj preto sa lekárskemu prostrediu úspešne vyhýbam už asi 18 rokov. Určite mi vtedy však nenapadlo, že terapiou môže byť aj vlastný blog...
toto sú podľa mňa hodnoty, ktoré nám chcú prichádzajúce sviatky pripomenúť.
V médiach prežívame éru reality show. Žijeme ňou chtiac-nechtiac všetci. A k reality show už neodmysliteľne patria početné sms-ky od divákov, niekedy v závratných číslach a sumách...
...alebo skor o tom, akú špičkovú reklamnú agentúru si najal. Alebo vlastne nie o tom, ale o ženách, na ktoré iné nadávajú, že sú chudé, pekné a oni s tým nič nevedia urobiť. Ale je to zamyslenie sa aj o modelkách a matkách. A vlatne aj o tom, že všetky ženy sú krásne....len majú veľa problémov. A hlavne je to zamyslenie sa nad reakciami na blog: http://mariajurisova.blog.sme.sk/c/40712/Pridu-do-mody-normalne-zeny.html
Jedno slovo. Dokonca pomerne ľahké na výslovnosť. Mužom však robí neskutočné problémy, vysloviť toto zdanlivo jednoduché slovo.
JETIX - 5 písmenok, ktoré sme v našom TV prijímači dávno preladili. Skúste si niekedy pozrieť, aké rozprávky na tejto stanici servírujú našim deťom. Vždy túto stanicu vidím naladenú na TV prijímačoch v rodinách, kde čas na deti nemajú alebo....
Mám dobrú správu. Asi nebude. Keď som rozpísal tento text, ešte som bol opačného názoru, ale po prečítaní diskusie k predchádzajúcemu článku, som v tejto veci už optimista:-) Pretože nemám skúsenosti len z našej malej, i keď krásnej krajiny, dovolím si rozobrať isté naše špecifikum. A tým je naša prehnaná "značkovoť". Týka sa to hlavne Bratislavy. Všetci chceme mať to najnovšie a najlepšie, aj keď to v podstate nepotrebujeme a veľa krát na to ani nemáme. Ale sme k tomu donútení...
Včera mi prišiel mail. Podobné väčšinou mažem, ale tento..... Neviem zabudnúť na moje každoranné behanie v sade Janka Kráľa, na prechádzky sa synom, na prvú nesmelú in-line prechádzku. A ten sad by už nemal byť? Asi aj preto som sa rozhodol túto výzvu dať aj sem na môj blog.
Alebo tak nejak znel jeden z prvých reklamných sloganov nášho prvého mobilného operátora.
Kedy prídu učiť na školy konečne úspešní ľudia z reálneho biznisu? Asi až keď ich niekto zaplatí. A snáď aj preto by bolo riešením, radšej si za školu niečo platiť...
Alebo ako som sa rozhodol pohnúť zadkom a niečo aj urobiť. A bol som za to nazvaný inkvizíciou...
VŠ som začal študovať neskôr. Končil som strednú školu /SPŠ Strojnícku/, akurát keď sme začali zvoniť kľúčmi na námestí. Ešte dodnes si pamätám, ako nám triedny profesor povedal, že ak máme čo robiť, nemáme sa na strojarinu vôbec ponáhľať. A mal pravdu. Vlna záujmu o tento odbor sa začala až v roku 1996. Ale tí, ktorí sme nášho starého profesora poslúchli, sme sa mohli aspoň trochu naučiť, o čom je život...
Práve som mal jeden rozhovor, kde som zopakoval to, čo si už dlhšiu dobu uvedomujem. A tento rozhovor bol s kamarátkou - destskou psychologičkou.